Mikojan-Gurevič MiG-29: Rozdiel medzi revíziami

MiG-29
MiG-29A Vzdušných síl Slovenskej republiky
Typ	stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády, viacúčelové stíhacie lietadlo
Výrobca	Mikojan
Konštruktér	Rostislav Beľakov
Prvý let	6. októbra 1977
Zavedený	júl 1983
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie Indické vzdušné sily Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny Vzdušné sily Iránskej islamskej republiky
Výroba	1982 – súčasnosť
Vyrobených	vyše 1 600
Cena za kus	11 miliónov USD (MiG-29B, 1984, 1999) 29 miliónov USD (priemerná cena v roku 2009)
Varianty	MiG-29M MiG-29K (námorný) MiG-35
Letecký portál

Mikojan-Gurevič MiG-29 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-29; v kóde NATO: "Fulcrum") je nadzvukový, frontový stíhač 4. generácie sovietskej výroby, primárne určený k ničeniu vzdušných cieľov a k vybojovaniu nadvlády vo vzdušnom priestore v pásme frontu a v blízkom okolí za všetkých poveternostných podmienok vo dne aj v noci. Sekundárne je určený k ochrane bodových vzdušných a pozemných objektov a dôležitých strategických centier.

Lietadlo MiG-29 má ako prvé z konštrukčnej kancelárie Mikojan-Gurevič implementovanú koncepciu plynulého prechodu trup–krídlo. Táto koncepcia bola vyvinutá vzhľadom na vysoké požiadavky na letové vlastnosti a manévrovateľnosť stroja.

MiG-29 bol vyvinutý na začiatku 70. rokov 20. storočia v konštrukčnej kancelárii inžiniera Mikojana pod vedením Rostislava Apollosoviča Beľakova. Spočiatku projekt prebiehal z vlastnej iniciatívy konštrukčnej kancelárie a až neskôr nadviazal na štátom zadanú súťaž. Vychádzal zo spoločného prototypu, z ktorého sa vyvinul aj MiG-23 a MiG-27. Mal nahradiť zastarávajúce stroje MiG-21 a byť potenciálnym súperom strojov F-15, F-16, F/A-18 Hornet. Nová požiadavka sovietskeho generálneho štábu na tzv. PFI (Perspektivnyj Frontovoj Istrebiteľ – perspektívny frontový stíhač) z roku 1972, vyžadovala potrebu dosahovať rýchlosť najmenej 2 Machy, dobré manévrovacie schopnosti, veľký dolet, možnosť používať neupravené vzletové plochy a silnú výzbroj. Čoskoro sa začal vývoj v spolupráci s konkurenčnou kanceláriou Suchoj v Aerodynamickom inštitúte v Moskve. V priebehu krátkej doby sa však ukázalo, že stroj bude finančne nesmierne náročný na to, aby mohol byť produkovaný vo veľkých sériach ako jeho predchodcovia. Preto bol projekt PFI rozdielny. Začalo sa pracovať na dvoch verziách ťažkej (z ktorej napokon vznikol Suchoj Su-27) a ľahkej (zodpovedajúci americkému F-16), na ktorej pracovala kancelária MiG. Výsledný prototyp známy ako Výrobok 9 bol priamy predchodca MiGu-29. Práce na ňom sa začali v roku 1974, pod vedením šéfkonštruktéra Michaila Romanoviča Valdenberga. Zvolená konfigurácia nového MiGu bola na tú dobu typická a mala výrazné črty nedávnych britských a amerických projektov. Preto niektorí západní konštruktéri obvinili sovietske OKB z kopírovania. Skutočnosť je však taká, že MiG-29 je v detailoch veľmi odlišný od konštrukcie súčasných západných stíhacích strojov. Jeho zrezané dvojité chvostové plochy, doširoka sa zväčšujúca nábehová hrana koreňa krídla a trupu podieľajúca sa na vytváraní výsledného vztlaku a široko rozostúpenými motormi sú do značnej miery unikátne. Leteckí konštruktéri na celom svete vychádzajú pri navrhovaní svojich lietadiel z podobných požiadaviek a často ich aj riešia podobným spôsobom, pretože dané riešenie často býva najlepšie alebo dokonca jediné možné.

Pri konštrukcii stroja MiG-29 sa nikdy neuvažovalo o inom usporiadaní, ako o dvojmotorovej koncepcii, ktorá zabezpečovala vyhovujúci pomer hmotnosti a ceny k vyššej bezpečnosti a výdrži v bojových podmienkach. Stroj môže pri vysadení jedného z motorov pri štarte naďalej naberať rýchlosť a stúpať. Má výhodný pomer výkonov motorov k hmotnosti. Zníženie hmotnosti draku bolo dosiahnuté širokým použitím kompozitných materiálov a ľahkých zliatin hliníka a lítia. Ich použite spolu s možnosťou zvarovania jednotlivých častí umožnilo veľké úspory hmotnosti. Celková konštrukcia draku je taktiež zameraná na predĺženie životnosti kriticky namáhaných častí a jeho jednoduchšiu výrobu vyžadujúcu nižší počet výrobných cyklov. Lietadlo je optimalizované pre lety s veľkým uhlom nábehu, čo umožňuje pilotovi v plnej miere využiť vytvorený vztlak pri manévrovaní a podstatne zlepšuje obratnosť a znižuje polomer zatáčok. Vztlak je pri MiGu-29 vytváraný celým povrchom stroja, k čomu tvar trupu prispieva až 40 %, čím tiež odľahčuje krídla a spôsobuje ich menšie plošné zaťaženie. Koncepcia vyžadujúca vysoký vztlak trupu si vyžiadala široké rozostavenie motorov, čo taktiež zvyšuje odolnosť stroja v boji a takisto zlepšuje možnosti osadenia podvozku dostatočne ďaleko od stredu trupu. Aj keď táto konfigurácia zhoršuje ovládateľnosť pri lete s jedným motorom, stroj prešiel skúšobnými testami a vykazoval schopnosť vyštartovať aj pristáť na jeden motor. Konštruktéri MiGu-29 sa dlhú dobu zaoberali usporiadaním jednotlivých prvkov tak, aby mal stroj čo najväčšiu priečnu i pozdĺžnu stabilitu v priebehu letu s vysokým uhlom nábehu. Pozorne sa zvažovalo umiestnenie zvislých chvostových plôch, aby bola vždy aspoň jedna vždy dobre obtekaná vzduchom, bez ohľadu na bočný sklz stroja. Takto od seba vzdialené smerovky sú taktiež lepšie pri letoch vysokou rýchlosťou. Oproti jeho predchodcom je MiG-29 ťažké uviesť a udržať v plochej vývrtke. Jej vybranie, napríklad po strate rýchlosti, je jednoduché, stačí uviesť riadiacu páku do neutrálnej polohy.

6. októbra 1977 absolvoval MiG-29 svoj prvý skúšobný let, pilotoval ho skúšobný pilot Alexander Fedotov. Celkom bolo vyrobených 13 prototypov. Na prvom prototype prebiehali skúšky celkových výkonov, ovládateľnosti a rozbor možného zaťaženia konštrukcie. Pravdepodobne tento kus bol odhalený americkými špionážnymi družicami. Ďalšie 3 prototypy boli zničené pri nehodách spojených s problémami nových motorov. Prvých 21 predsériových strojov malo nový lomený kryt rádiolokátora a mierne modifikovaný podvozok. Stroje boli taktiež doplnené aerodynamickým padákom, ktorým sa dopĺňali prehrievané brzdy kolies. Napriek tomu, že mali prvé prototypy problémy s motormi, začala sa sériová výroba MiGov-29B v súlade s plánom.

Sovietske letectvo ho začalo používať v roku 1983. Prvé zmienky v západnej tlači sa o ňom objavili už v roku 1979. Po prvýkrát bol západnej verejnosti predstavený vo Fínsku v roku 1986. Na leteckom dni vo Farnborough v Anglicku očaril svojimi výkonmi a letovými vlastnosťami aj odborníkov. MiG-29B sa vyrábal v niekoľkých verziách, vrátane dvojmiestnej. Bol exportovaný do väčšiny krajín Varšavskej zmluvy. Vyrobených bolo celkom vyše 1 600 kusov. Dodnes sú stroje MiG-29 naďalej zlepšované a obnovované.

MiG-29 je samonosný, dvojmotorový hornoplošník. Trup tvorí celokovová škrupina. Časť povrchu je tvorená z kompozitných materiálov. Použité je moderné riešenie prechodu medzi krídlom a trupom, uhol šípovitosti, ktorý je pri trupe 77° inak 36°, čo má kladný dopad na ovládateľnosť stroja. Systém vztlakových klapiek a slotov tieto vlastnosti ešte viac umocňuje. Medzi dvojitými zvislými chvostovými plochami sa nachádza aerodynamický brzdný štít a padák, ktorým sa skracuje dojazd lietadla pri pristávaní. Stroj je vybavený trojpodperovým zaťahovacím podvozkom. Jeho kolesá s veľkým priemerom mu tak umožňujú štart i z nespevnených poľných letísk. Predná podvozková noha je dvojkolesová a zaťahuje sa smerom dozadu, zadné sa sklápajú dopredu, pričom sa otáčajú o 90°. Ich šachty sú umiestnené na okraji motorových gondol. Vnútorné nádrže stroju umožňujú niesť 3 300 kg paliva, čo pri jeho veľkej spotrebe dvoma motormi RD-33 postačujúce iba na kratšie vzdialenosti. Stroj však môže niesť prídavné palivové nádrže. Pri štarte a pristávaní používa ako ochranu pred nasatím cudzích predmetov do motora nasávacie otvory nachádzajúce sa v hornej časti rozhrania krídel a trupu. Vzduch sa cez ne nasáva, ak je zaťažená predná podvozková noha. Riadenie zabezpečuje hydraulický posilňovač, stroj nemá plne automatického pilota podobne ako, napr. Su-27. Pred pilotom sa nachádza multifunkčný prehľadový head-up display. Lietadlo je vybavené dopplerovským radarom typu N-019, ktorý však nesplnil očakávania ruského letectva a bol modernizovaný a nahradzovaný typom N-019M a neskôr typom N-010 Žuk M, so schopnosťou sledovať viacero cieľov a účinne na ne viesť paľbu bojovými prostriedkami lietadla. Nedostatky radaru čiastočne kompenzuje infračervený navádzací radar IRST S-31E2 KOLS, ktorého snímače sú umiestnené v priehľadnom výstupku pred kabínou. Toto zariadenie dokáže navádzať riadené strely bez toho, aby bolo potrebné zapnúť radar. Čím sa podstatne zvyšuje utajenie činnosti v oblasti použitia nepriateľskej protivzdušnej obrany. Ako pasívna ochrana slúžia vrhače dipólových odrážačov a pyrotechnických klamných cieľov v chvostovej časti lietadla. MiG-29 je vybavený vystreľovacím sedadlom K-36DM.

Stroj je vyzbrojený vstavaným 30 mm kanónom GŠ-30L. Ide o najľahšiu zbraň vo svojej kategórii na svete, ktorá bez munície váži iba 46 kg. Zásoba streliva je 150 nábojov. Stroj môže niesť na troch závesníkoch pod každým krídlom najrôznejšie varianty riadených striel vzduch-vzduch, napríklad R-27, R-73, R-60MK, ako aj množstvo laserom navádzaných striel vzduch-zem, či konvenčných bômb, celkovo do hmotnosti 3 500 kg. Verzie dodávané krajinám Varšavskej zmluvy boli prispôsobené niesť aj nukleárne zbrane. Modernizované verzie majú navyše oproti základnej verzii viac závesníkov i väčšiu nosnosť.

Dodávky česko-slovenských lietadiel MiG-29 prebiehali od jari do jesene 1989. Prvé lietadlo, ktoré pristálo na letisku v Žatci, bol MiG-29UB (4401). Po prílete bol prevzatý plk. Vaškom a pplk. Häckelom a dňa 24. apríla 1989 bol zalietaný.

Celkom vtedy dostalo naše federálne letectvo 18 lietadiel MiG-29A (Izdelije 9-12) s evidenčnými číslami 7501, 7702, 8003, 8304, 8605, 8906, 9207, 9308, 3709, 3810, 4012, 3911, 5113, 5414, 5515, 5616, 5817 a 5918 a dve cvičné lietadlá MiG-29UB s evidenčnými číslami 4401 a 4402 (neskôr polovica pripadla pri delení federálnej armády Slovensku). Nové stroje boli zaradené k 1. stíhacej a 1. technickej letke 11. slp. Po zmene politickej orientácie boli ďalšie objednávky lietadiel MiG-29 zrušené. Na jar 1990 sa lietadlá MiG-29 česko-slovenského letectva prvýkrát zúčastnili cvičenia v polovici roku boli zaradené do pohotovostného systému PVOS.

Česko svoje stroje v júli 1994 vyradilo zo služby a začalo rokovania o ich predaji. V decembri 1995 vymenilo všetkých svojich 10 MiGov-29 do Poľska za 11 vrtuľníkov PZL W-3 Sokół vybavených pre leteckú záchrannú službu, pretože jedinú súpravu na rozsiahlejšie opravy získalo pri delení ČSFR Slovensko. Lietadlá MiG-29 boli do Poľska dodávané medzi decembrom 1995 a januárom 1996.

Stíhačky MiG-29 tvoria základ Vzdušných síl Slovenskej republiky. V súčasnosti vlastní slovenské vojenské letectvo 21 lietadiel tohto typu. Z toho 10 modernizovaných MiGov-29AS a dva modernizované cvičné MiGy-29UBS plus osem nemodernizovaných stíhacích MiGov-29A a jeden cvičný nemodernizovaný MiG-29UB. MiGy-29A a MiG-29UB sú odstavené a momentálne sa nepoužívajú, do budúcna sa už s nimi nepočíta. Modernizácia strojov, ktorá bola vykonaná v spolupráci s výrobcom lietadiel ako aj viacerými západnými spoločnosťami bola vykonaná medzi rokmi 2005 a 2006 v leteckých opravovniach Trenčín. Stroje boli vybavené modernými komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO. Mimo iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Odhaduje sa, že po modernizácii ich budú slovenské ozbrojené sily využívať až do roku 2029 alebo až 2040.^[1] 12 modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), ktoré navyše prešli aj zmenou kamufláže, boli formálne odovzdané armáde 29. februára 2008 na letisku Sliač.^[2] Po pár nadzvukových letoch sa nová tzv. „digitálna kamufláž“ začala na namáhaných miestach olupovať.^[3]

Slovenské stíhačky MiG-29 po rozdelení:

• MiG-29A: 7501, 8003, 8605, 9308, 5113, 5515, 5817 (nemodernizované) a 3709, 3911 (modernizované na MiG-29AS)
• MiG-29UB: 4401 (nemodernizovaný)

Slovenské stíhačky MiG-29 z Ruska 1. deblokácia:

• MiG-29A: 0820, 2022 (nemodernizované) a 0619, 0921, 2123 (modernizované na MiG-29AS)
• MiG-29UB: 1303 (modernizovaný na MiG-29UBS)

Slovenské stíhačky MiG-29 z Ruska 2. deblokácia:

• MiG-29A: 6829, 6930 (nemodernizované) a 6124, 6425, 6526, 6627, 6728 (modernizované na MiG-29AS)
• MiG-29UB: 5304 (modernizovaný na MiG-29UBS)

Zničené MiGy-29:

• 2022 – požiar motora
• 6829 a 6930 – zrážka 6. 11. 2002 o 20:45 hod.; mjr. Ing. Marián Katuška † (6829)

Stíhačky MiG-29 tvoria spolu s lietadlami F-16 základ poľských vzdušných síl. Prvé lietadlá MiG-29A zakúpilo Poľsko v roku 1989. Ďalších 5 lietadiel bolo dodaných v roku 1990. Celkom tak získalo 10 lietadiel MiG-29. V decembri 1995 získalo Poľsko ďalších desať MiGov na základe dvojstrannej česko-poľskej vládnej dohody, ktorá vytvorila rámec pre odovzdanie všetkých 9 lietadiel MiG-29A a jedného dvojmiestneho MiGu-29UB českého vojenského letectva.

V roku 1999 bolo zaradené do služby prvé mierne vylepšené lietadlo MiG-29A, schopné plniť úlohy v rámci integrovaného systému NATO. Bolo vybavené potrebným identifikačným zariadením vlastné-cudzie a príslušným komunikačným zariadením podľa štandardu NATO. Koncom septembra 2003 pristálo v Poľsku prvých päť z celkom 23 lietadiel MiG-29G/UB darovaných nemeckou Luftwaffe na základe dvojstrannej vládnej dohody z roku 2002. Za všetky tieto stíhačky Poliaci zaplatili symbolické jedno euro. Zostávajúcich 18 lietadiel bolo dodaných počas jedného roka. Poľské letectvo tiež získalo kompletnú výzbroj a veľa náhradných dielov vrátane motorov. Za tie však už muselo zaplatiť 30 miliónov USD.

Bývalé nemecké MiGy sú už zahrnuté do integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO a mali by zostať vo výzbroji poľského vojenského letectva až do roku 2014. Vzhľadom na vysoký stupeň dosiahnutej modernizácie sa už nepočíta s ich ďalšími úpravami.

• Alžírsko
  • Alžírske vzdušné sily
• Azerbajdžan
  • Azerbajdžanské vzdušné sily
• Bangladéš
  • Bangladéšske vzdušné sily

• Bielorusko
  • Bieloruské vzdušné sily získali po rozpade Sovietskeho zväzu dva pluky vyzbrojené stíhačkami MiG-29. Na letisku Biaroza 927. stíhací pluk 26. leteckej armády s 10 MiGmi-29 (Izdelije 9-12), 35 MiGmi-29 (Izdelije 9-13) a MiGmi-29UB. Na letisko Ross bol 11. mája 1993 presunutý z bývalej NDR 787. stíhací pluk so 6 MiGmi-29 (9-12), 22 MiGmi-29 (9-13) a 2 MiGmi-29UB, pôvodne umiestnené na letisku Finow-Eberswalde. Po presune bol pluk rozpustený a lietadlá uskladnené. Po získaní samostatnosti sa lietadlá z Ross presunuli k 61. stíhacej brigáde v Baranoviči. Na jar 1996 Bielorusko a Peru podpísali kontrakt o predaji 16 MiGov-29 (9-12) a 2 MiGov-29UB. Ďalšie MiGy boli predané v rokoch 2000 a 2001 do Alžírska. Na začiatku roku 2002 malo bieloruské vojenské letectvo vo výzbroji už len 20 strojov MiG-29 (9-13) a 7 MiG-29UB na 1. stíhacej základni v Baranoviči a 4. stíhacie základni v Biaroze.

• Bulharsko
  • Bulharské vzdušné sily dostali prvé MiGy-29 v januári 1990. Dodávku tvorili 4 kusy MiG-29UB a 8 MiG-29 (Izdelije 9-12A). Boli pridelené 1. letke 15. stíhacieho pluku na letisku Ravnec neďaleko Burgasu. Do konca roku 1990 bolo dodaných ďalších 10 MiGov-29 (9-12A). O jeden MiG-29 bulharské vzdušné sily prišli 29. októbra 1994. Pri havárii zahynul veliteľ pluku. Po roku 1990 začala reorganizácia letectva a MiGy-29 sa presunuli z 5. základne stíhacieho letectva v Ravnec na letisko Graf Ignatievo. Na začiatku roku 2002 mala druhá letka z 3. základne stíhacieho letectva v Graf Ignatievu 17 kusov MiG-29 a 4 MiG-29UB. Dňa 26. apríla 2012 bulharské vzdušné sily prišli o jeden MiG-29UB s palubným číslom 11, počas spoločného americko-bulharského vojenského cvičenia. Stroj sa zrútil do rieky neďaleko mesta Plovdiv. Obaja piloti sa katapultovali^[4].

• Čad
  • Čadské vzdušné sily
• Eritrea
  • Eritrejské vzdušné sily
• India
  • Indické vzdušné sily
  • Indické námorné letectvo

• Irán
  • Vzdušné sily Iránskej islamskej republiky
• Jemen
  • Jemenské vzdušné sily
• Kazachstan
  • Kazašské vzdušné sily a protivzdušná obrana
• Kórejská ľudovodemokratická republika
  • Vzdušné sily Kórejskej ľudovej armády
• Kuba
  • Kubánske revolučné vzdušné sily a protivzdušná obrana
• Malajzia
  • Kráľovské malajzijské vzdušné sily
• Mjanmarsko
  • Mjanmarské vzdušné sily

Súbor:MIG-29SMP.jpg

• Peru
  • Peruánske vzdušné sily
• Poľsko
  • Vzdušné sily Poľskej republiky
• Rusko
  • Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie: k decembru 2015 disponovali 252 strojmi MiG-29.^[5] V rokoch 2009 až 2010 získalo ruské letectvo 28 jednomiestnych MiG-29SMT určených pôvodne pre Alžírsko, ktoré ich však odmietlo s odôvodnením, že sú kvalitatívne nedostačujúce.^[6] V apríli 2014 objednalo ruské Ministerstvo obrany 16 jednomiestnych MiGov-29SMT, z ktorých boli do decembra 2015 dodané 4 kusy.^[7]
• Slovensko
  • Vzdušné sily Slovenskej republiky

• Srbsko
  • Srbské vzdušné sily a protivzdušná obrana
• Sudán
  • Sudánske vzdušné sily
• Sýria
  • Sýrske arabské vzdušné sily začali v októbri 2013 nasadzovať lietadlá Mig-29 vyzbrojené raketami S-8 pri útokoch na pozemné ciele Sýrskej slobodnej armády.^[8] Dňa 14. januára 2016 začali sýrske Mig-29 poskytovať vzdušné krytie ruským Su-25, ktoré pomáhajú vládnym jednotkám v boji proti ISIL a iným militantným skupinám.^[9]
• Turkménsko
  • Turkménske vzdušné sily

• Ukrajina
  • Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny sa po rozpade Sovietskeho zväzu stali druhým najväčším prevádzkovateľom MiGu-29 po Rusku. Na začiatku roku 2002 5. leteckému zboru v Odese podliehal v rámci 138. stíhacej divízie 161. stíhací pluk v Limansku a 642. stíhací pluk v Martinovsku so 65 kusmi MiG-29 a tromi MiG-29UB. 14. leteckému zboru v Ľvove podliehali v rámci ivanofrankivskej 6. stíhacej divízie 85. stíhací pluk v Starokonstantinove a 114. stíhací pluk v Ivano-Frankivsku s 81 MiGmi-29 a 11 MiGmi-29UB. Protivzdušnej obrane podliehali 8. stíhací pluk vo Vasylkive a 62. stíhací pluk v Belbeku so 71 MiGmi-29 a 10 MiGmi-29UB. Lietadlá MiG-29 boli nasadené aj ukrajinskou armádou počas vojny na východe Ukrajiny proti tamojším separatistom. Dňa 7. augusta 2014 separatisti zostrelili jeden MiG-29 nad obcou Jenakijeve. Obaja piloti sa katapultovali a potom boli zajatí.
• Uzbekistan
  • Uzbecké vzdušné sily a protivzdušná obrana

• Česko-Slovensko
  • Česko-slovenské vzdušné sily
• Česká republika
  • Vzdušné sily Armády Českej republiky
• Irak
  • Iracké vzdušné sily
• Izrael
• Juhoslávia
  • Juhoslovanské vzdušné sily objednali v októbri 1987 14 kusov MiG-29 (Izdelije 9-12A) a 2 MiGy-29UB a od 15. augusta 1988 s nimi bola vyzbrojená 1. letka 127. stíhacieho pluku na 204. leteckej základni Batajnica pri Belehrade. Po rozpade federácie zostali MiGy-29 v Srbsku ako základ stíhacieho letectva. Jeden zostrelila chorvátska protilietadlová obrana 12. decembra 1991 neďaleko Osijeku, ďalšie zničili protilietadlové rakety Chorvátov v júni 1992. Počas operácie NATO Spojenecká sila na jar 1999 bolo zničených niekoľko MiGov-29 vo vzdušných bojoch aj na zemi. Začiatkom roku 2002 stíhacia 127. letka v Batajnici prevádzkovala iba 2–3 exempláre MiG-29 a dva MiG-29UB.

• Maďarsko
  • Maďarské vzdušné sily používali MiGy-29 od roku 1993. Prvých osem kusov MiG-29 priletelo z Krasnodaru 15. októbra 1993, ďalších osem 26. októbra a posledných dvanásť 4. novembra. Všetky lietadlá boli pridelené 59. taktickému stíhaciemu pluku Szentgyorgy Deszó v Kecskeméte, ktorý sa tak stal najsilnejším a najmodernejšie vybaveným útvarom celého maďarského letectva. 28. júla 1998 havaroval pri výcviku jeden MiG-29 (červená 17) a pilot zahynul. Maďarské vzdušné sily vyradili MiGy-29 z výzbroje v roku 2010. V súčasnosti maďarské ministerstvo obrany ponúka všetkých 24 kusov na predaj. Všetkých 20 kusov náhradných motorov pre MiG-29 už Maďarsko predalo. Tento predaj však musí byť odobrený Ruskou federáciou^[10].
• Moldavsko
  • Moldavské vzdušné sily získali MiGy-29 po rozpade Sovietskeho zväzu. Pochádzali z 84. stíhacieho pluku letectva vojenského námorníctva. Pluk mal v čase rozpadu Sovietskeho zväzu tri letky so siedmimi MiGmi-29 (Izdelije 9-12), 24 MiGmi-29 (9-13) a 3 MiGmi-29UB na letisku v Mărculești. V čase rozpadu a separatizmu sa časť Moldavska na severovýchod od Dnestra vyhlásila za samostatnú Podnesterskú republiku. V následných bojoch po 23. júni 1992 bol jeden MiG-29 (9-12) zostrelený paľbou zo zeme. V júni 1994 predalo Moldavsko do Jemenu 17 strojov MiG-29. Z nich boli do Jemenu dodané len 3 MiGy-29 (9-13) a jeden MiG-29UB. Táto prvá dodávka sa realizovala tesne pred bojmi medzi severnou a južnou časťou Jemenu, potom boli dodávky prerušené. Ďalších 6 lietadiel MiG-29 (9-13) bolo pred transferom do Jemenu odoslaných na generálne opravy do bieloruského závodu v Baranoviči, odkiaľ sa dostali na miesto určenia. 21 exemplárov MiG-29 odovzdalo Moldavsko na jeseň 1997 do Spojených štátov. Postupne boli v rozobratom stave odvezené lietadlami C-17 Globemaster III na základňu USAF Wright-Patterson.

• Nemecká demokratická republika
  • Vzdušné sily Národnej ľudovej armády prevzali prvé MiGy-29 v marci 1988 v počte 20 kusov MiG-29 a 4 MiGy-29UB. Boli pridelené 1. a 2. Staffel/Jagdgeschwader 3 „Wladimir Komarow“ na letisku Perschen blízko hraníc s Poľskom. Po zlúčení oboch nemeckých štátov, 3. októbra 1990, zostali MiGy-29 vo výzbroji Nemecka na rôzne testy a výcvik.

• Nemecko
  • Luftwaffe získala MiGy-29 po zjednotení oboch nemeckých štátov v roku 1990. Boli používané najmä na rôzne testy a výcvik. Nad Stredozemným morom v blízkosti Korziky a Sardínie nacvičovali boje ako úvod operácie Púštna búrka. Nemecké MiGy-29 boli následne zaradené do 1. Staffel/Jagdgeschwader 73 na letisku Laage pri Rostocku. Počas prevádzky havaroval 25. mája 1996 jeden MiG-29 (29+09) v dôsledku chyby pilotáže, jedna „dvadsaťdeviatka“ bola dodaná do Spojených štátov. Začiatkom roku 2002 malo Nemecko 19 lietadiel MiG-29 a 4 MiG-29UB, ktoré boli všetky modernizované na štandard NATO. Sedem strojov potom prešlo ďalšou etapou modernizácie, ktorá umožnila inštaláciu prídavných nádrží pod krídlami a týkala sa tiež niektorých blokov radaru. V roku 2002 bola súčasne podpísaná zmluva s Poľskom o odpredaji všetkých 23 MiGov-29 za symbolickú cenu 1 euro.
• Rumunsko
  • Rumunské vzdušné sily prevzali prvých 10 lietadiel MiG-29 (9-12A) a 2 MiG-29UB v júni 1989 pre 1. letku 57. stíhacieho pluku na letisku Mihail Kogălniceanu. Do konca roku 1989 Rumunsko prevzalo ďalšie tri MiGy-29, z ktorých jeden bol dvojmiestny. V roku 1990 došlo na základni Bukurešť-Băneasa ku kolízii dvoch lietadiel MiG-29 s následnou smrťou oboch pilotov a jedného člena pozemného personálu. V polovici 90. rokov došlo k strate jedného stroja MiG-29UB a zakúpeniu štyroch MiGov-29 (Izdelije 9-12) a jedného MiGu-29UB (9-51) v Rusku. Jeden MiG-29 (9-13) bol dodaný z Moldavska. Technologický demonštrátor lietadla MiG-29 Sniper bol ako výsledok rumunsko-izraelsko-nemeckej spolupráce predstavený na ILA v Berlíne v roku 2000. Začiatkom roku 2002 mala 1. a 2. letka 57. leteckej základne Mihail Kogălniceanu v prevádzke 18 lietadiel MiG-29, z toho tri vo variante UB.

• Sovietsky zväz
  • Vojenské vzdušné sily ZSSR používali prvé MiGy-29 od roku 1983. Na západe sa MiG-29 prvýkrát predstavil 2. júla 1986 vo Fínsku. O dva roky neskôr, v septembri 1988, sa ukázali na leteckom dni vo Farnborough v Anglicku. Nasledujúci rok sa lietadlá počas letu predviedli na parížskom aerosalóne, kde sa počas prvého víkendu show zúčastnili nehody bez obetí na životoch. Parížsky aerosalón bol len druhou akciou sovietskych stíhačiek na medzinárodnej leteckej šou od roku 1930. Západní pozorovatelia boli ohromení jeho zdanlivými schopnosťami a výnimočnú hybnosťou. Po rozpade Sovietskeho zväzu väčšina MiGov-29 vstúpila do služby u ruského letectva.
• Srbsko a Čierna Hora
  • Vzdušné sily Srbska a Čiernej Hory

Cena pre krajiny Varšavskej zmluvy sa pohybovala okolo 4 miliónov dolárov. Stroje určené pre západné krajiny stáli o niekoľko rokov neskôr až 25 miliónov dolárov.

Nemecké MiGy-29 boli v roku 1990 modernizované a neskôr všetky predané do Poľska, predtým však poslúžili na nácvik boja proti irackým leteckým silám pred operáciou Púštna búrka.

Moldavské stroje boli taktiež predané do zahraničia. Česko v roku 1995 vymenilo svojich zostávajúcich 10 MiGov-29 Poľsku za 11 vrtuľníkov W-3 Sokół.

O ich nákupe uvažovalo Švajčiarsko, Fínsko a Čína. USA, Veľká Británia, Francúzsko, Izrael a Južná Kórea požiadali o predaj MiGov-29 na skúšky.

• Irak, Operácia Púštna búrka (Irak, 1991)
• Čečensko, (Rusko, 1994)
• Operácia Rozvážna sila (Bosna, 1995)
• Operácia Spojenecká sila (Srbsko, 1999)
• Etiópia vs. Eritrea (Eritrea, 1999)
• Vojna na východnej Ukrajine (Ukrajina, 2014)

Konštrukčnou kanceláriou označovaný ako "Izdelije 9-12", je lietadlo stavané v niekoľkých sériách. Postupne boli na stroji realizované úpravy vyplývajúce z poznatkov z prevádzky a z vývojových prác. Hlavným rozdielom oproti pôvodným typom bolo použitie vystreľovacieho sedadla K-36DM a s tým súvisiaca zmena krytu kabíny. Zväčšila sa aj plocha smerových kormidiel. Na začiatku prechodov krídel pribudli výmetnice klamných cieľov BVP-30-26M. Deflektor a vetracie štrbiny v priestore kanónu boli postupne menené v priebehu série. V dôsledku zníženia kvality sériovej produkcie boli niektoré súčasti trupu, vyrábané najskôr z uhlíkových vlákien, u ďalších sérií nahradené kovovými. Menila sa samozrejme aj avionika a v súvislosti s modernizáciou systémov, a pri niektorých exportných verziách bola v avionike použitá súčiastková základňa budúceho používateľa. Stroje pre export do štátov Varšavskej zmluvy niesli označenie 9-12A, do ostatných krajín 9-12B. Motory RD-33, ktoré zo začiatku vykazovali nedostatočnú životnosť, boli postupne vylepšované a parametre životnosti sa zlepšovali.

Lietadlá boli vybavené systémom zameriavania a vedenia paľby SUV, ktorý sa skladá z pulzového dopplerovského rádiolokátora N-019 (S-29 Topaz, exportné označenie N-019E Rubín) spriahnutého s laserovým diaľkomerom a infračerveným zameriavačom KOLS a prilbovým značkovačom cieľa. Palubný počítač spracováva súbor vstupných dát z týchto prístrojov a priebežne vyhodnocuje a zobrazuje príslušné údaje pre pilota.

Výzbroj tvorí jednohlavňový kanón GŠ-30-1 (9A4071K) kalibru 30 mm so zásobou 150 nábojov. Na šesť závesníkov pod krídlami je možné zavesiť kombinácie PLRS stredného doletu R-27R (AA-10 Alamo) s rádiolokačným navádzaním alebo R-27T s infračerveným navádzaním (iba na vnútorné závesníky) a PLRS krátkeho doletu R-60 alebo R-60M (AA-8 Aphid), resp. R-73 (AA-11 Archer), obidve s infračerveným navádzaním. Pre útoky na pozemné ciele môžu lietadlá niesť bomby do hmotnosti 500 kg, napalmové bomby ZB-500, kontajnery submunície KMGU-2, raketnice B-8M, UB-16, UB-32 pre neriadené rakety, protizemné strely S-24B alebo kanónové puzdrá UPK-23, všetko do hmotnosti 3 000 kg. Na vnútorné závesníky posledných sériových lietadiel je možné zavesiť prídavné nádrže na 1 150 litrov paliva. Medzi motorové gondoly je možné zavesiť prídavnú nádrž na 1 520 litrov paliva.

Výroba začala v roku 1982 v závode Znamja truda v Moskve (dnes závod MAPO – Moskovská letecká výrobná asociácia).

Konštrukčnou kanceláriou označovaný ako "Izdelije 9-51", je dvojmiestny cvične-bojový variant MiGu-29, určený ku zdokonaľovacím letom. Prototyp tejto verzie prvýkrát vzlietol 29. apríla 1981 pilotovaný A. Fedotovom. Táto verzia je o 100 mm dlhšia než jednomiestna verzia, priestor inštruktora je umiestnený za pôvodnou kabínou pilota a zasahuje do priestoru, kde majú jednomiestne stroje umiestnené palivové nádrže (preto má dvojmiestna verzia nižšiu zásobu paliva). Pretože sedačka inštruktora len mierne prevyšuje prednú sedačku žiaka, je na vrchole jednodielneho dozadu odklopujúceho sa krytu kabíny umiestnený sklopný periskop používaný pri štarte, pristávaní a počas rolovania. Obidve sedadlá sú typu K-36DM. Inštruktor má možnosť zo svojho priestoru modelovať prácu zbraňových systémov vrátane rádiolokátora a simulovať niektoré závady, predný pilotný priestor je prakticky zhodný s jednomiestnym lietadlom MiG-29. Z hmotnostných dôvodov bol z prístrojového vybavenia vypustený rádiolokátor, pričom ostatné časti systému SUV ostali zachované. Okrem striel R-27 môže lietadlo niesť na šiestich závesníkoch celé spektrum výzbroje ako jeho jednomiestny variant.

Konštrukčnou kanceláriou označovaný ako "Izdelije 9-14", bol prototyp MiGu-29 vybaveného novou avionikou a zbraňovým systémom umožňujúcim niesť širšie spektrum protizemnej výzbroje, vrátane posledných verzií protizemných riadených striel. Lietadlo prvýkrát pilotoval 13. februára 1985 skúšobný pilot T. Aubakirov. Neskôr bol trup prestavaný do podoby lietadla MiG-29S (Izdelije 9-12S).

Konštrukčnou kanceláriou označované ako "Izdelije 9-13", "Izdelije 9-12S, resp. 9-13S" a "Izdelije 9-12SE, resp. 9-13SE", sú sériovo vývojovým variantom jednomiestnych MiGov-29. Požiadavka na umiestnenie väčšieho počtu elektronických modulov Gardenija-1 bolo možné splniť len zväčšením priestoru za kabínou, čím vznikol charakteristický hrb medzi kabínou a brzdnými štítmi. Na podkrídlové závesníky najbližšie k trupu je možné už štandardne umiestniť prídavné palivové nádrže po 1 150 litroch paliva. V súvislosti s tým za zväčšila celková nosnosť na 4 000 kg. Sklopná nábežná hrana je päťdielna na rozdiel od štvordielnej v predchádzajúcich variantoch. Zabudovaním zlepšeného radaru N-019M (RP-29M Topaz) s väčším dosahom umožnila niesť a odpaľovať rakety R-27ER a R-27ET, ktoré majú oproti pôvodným raketám zvýšený dolet a sú aj mierne väčšie a tiež rakety R-77.

• MiG-29SM – vylepšený MiG-29S s možnosťou tankovania počas letu, zvýšenou nosnosťou a schopnosťou niesť vylepšené strely vzduch-vzduch, ďalej TV obrazovka kompatibilná s navádzanou bombou KAB-500KR alebo strelou Kh-29T, tiež schopná niesť strely Kh-31A a Kh-31P.
• MiG-29SMT – zlepšená verzia MiGu-29SM s vylepšeným kokpitom, avionikou a zväčšeným doletom.
• MiG-29SMT-2 – druhý stupeň modernizácie pre exportné modely. Poskytuje nový radar, zlepšené motory, upravené ECM vybavenie, digitálny fly-by-wire kontrolný systém letu a kompatibilitu s početnými zbraňami vzduch-vzduch a vzduch-zem.
• MiG-29SMTK – námorná verzia, ponúknutá Indii obsahujúca skladacie krídla, dopadový podvozok a vylepšené navigačné systémy.

Konštrukčnou kanceláriou označená ako "Izdelije 9-15" je vlastne MiG-29 druhej generácie. Bola radikálne zmenená vnútorná konštrukcia, z vonkajších odlišností ide hlavne vyššie položenú kabínu pilota (o 40 mm oproti pôvodným strojom) a zmenu tvaru časti za kabínou spoločne s dlhšou časťou medzi motormi a iba jednodielnym brzdiacim štítom. Radom a infrasnímač s laserovým diaľkomerom KOLS pred kabínou dostali odlišný tvar a vírový prechod ostrou nábežnou hranou. Z vrchnej časti trupu zmizla anténa rádiolokačného systému, zo vstupného ústrojenstva boli vypustené horné pomocné sacie otvory, mechanizácia vstupu bola zmenená a pribudli do nej sklopné ochranné mriežky (podobné ako má Su-27 zabraňujúce vniknutie predmetov do kompresorov motora. V dôsledku všetkých zmien sa celková dĺžka zväčšila o 200 mm. Pre zlepšenie obtekania pribudla na vodorovných chvostových plochách lomená nábežná hrana. Krídlo má rovnaký tvar a rozmery ako aj predchádzajúce modely, má dvojdielnu sklopnú nábežnú hranu, osem závesných bodov (dva vnútorné opäť s možnosťou podvesenia prídavných nádrží) a zvýšenú nosnosť na 4 500 kg. Pri prvých lietadlách boli inštalované štandardné motory RD-33, od konca roku 1989 sú montované motory RD-33K s ťahom 53,90/86,25 kN každý. Bol zvýšený celkový objem vnútorných palivových nádrží. Najvýraznejšou zmenou oproti pôvodným verziám je však iný typ riadenia a sním súvisiace zmeny avioniky. Klasický mechanický systém riadenia bol nahradený systémom elektroimpúlznym, tzv. "fly by wire" (FBW). Systém FBW funguje tak, že sa vstupné signály z ovládacích prvkov spoločne s ďalšími nevyhnutnými údajmi spracovávajú v centrálnej riadiacej jednotke a riadiace signály na jednotlivé akčné členy sú vedené niekoľkými od seba nezávislými komunikačnými zbernicami. Namiesto pôvodného rádiolokátoru bol inštalovaný rádiolokátor N-010 Žuk.

Zásoba nábojov pre kanón bola znížená na 100 kusov. Avionika bola prispôsobená pre vypúšťanie a riadenie protizemných riadených striel, ktoré boli zaradené do výzbroje lietadiel rady MiG-29 prvýkrát. Odlišnosti avioniky sa samozrejme premietli aj do pilotného priestoru, kde bola časť obvyklých prístrojov nahradených dvoma obrazovkami na ľavej a pravej strane prístrojovej dosky.

Celkom vzniklo šesť prototypov, prvý z nich vzlietol 25. apríla 1986 pilotovaný V.J.Menickým. Prototypy boli zapojené do rozsiahlych skúšok ako systému riadenia a aerodynamiky trupu, ako aj nových motorov, avioniky a rôznych variánt výzbroje.

Výsuvný tankovací nástavec, umiestnený na ľavej strane trupu pred kabínou a vyvinutý pôvodne pre MiG-29K, je možné dodatočne montovať podľa požiadaviek zákazníka aj na lietadlá MiG-29M a MiG-29S.

• MiG-29MaE, MiG-29ME, MiG-29MEh, MiG-29EM – exportné verzie MiGu-29M.
• MiG-29MR – prieskumná verzia MiGu-29M.
• MiG-29UM – dvojsedadlová cvičná, bojaschopná verzia MiGu-29M.
• MiG-33 – zrejme nová exportná verzia MiGu-29M.

Konštrukčnou kanceláriou označovaný ako "Izdelije 9-18" bol vytvorený na otestovanie vzletu za pomoci katapultu a dopadového podvozku. Bol vyvinutý pre sovietske lietadlové lode triedy "Leonid Brežnev" (neskôr "Tbilisi" a naposledy "Admirál Kuznecov"). Úpravy zahrnovali obvyklé vybavenie palubných lietadiel, okrem sklopné krídla a úchytu pre katapult, pretože tieto lietadlové lode nimi neboli vybavené. Výkony uvažovaných strojov spoločne so štartovacou rampou stačili pre bezpečný štart aj bez katapultov. Lietadlo malo teda záchytná hák, zosinený podvozok aj konštrukciu draku a zvýšenú protikoróznu ochranu. Prvý prototyp zalietal pilot A.G.Fastovec 21. augusta 1982 a tento prototyp potom absolvoval rozsiahly program skúšobných štartov a pristátí na pozemnej základni Saki na Kryme, analogickou s palubou lietadlovej lode. Výsledky skúšok boli následne použité pri vývoji "plnokrvnej" palubnej verzie MiG-29K Fulcrum-D.

Konštrukčnou kanceláriou označený ako "Izdelije 9-31" je vlastne aplikáciou skúseností a riešení vyskúšaných na MiGu-29KVP na súbežne vyvíjané lietadlo MiG-29M so zámerom pripraviť na sériovú výrobu prvý palubný stíhač OKB MiG.

Najvýraznejšou zmenou je krídlo so zväčšeným rozpätím (na cca 12 000 mm² a hĺbkou, dvojdielnou sklopnou nábežnou hranou, zväčšenou plochou klapiek, zmeneným tvarom koncového oblúku a zväčšenou plochou krídelok. Nosnosť a počet závesných miest ostal zhodný s MiGom-29M. Na ľavú stranu trupu pred kabínou pribudol výsuvný nástavec pre tankovanie počas letu. Všetky ostatné úpravy súvisiace s prevádzkou na lietadlovej lodi, vyskúšané pri MiGu-29KVP, tu boli aplikované. Avionika a systémy sú prakticky zhodné s MiGom-29M, vrátane schopnosti niesť a odpaľovať rovnaké druhy podvesenej výzbroje.

Prvý prototyp zalietal pilot T.Aubakirov 23. júla 1988, prvý štart a pristátie na lietadlovej lodi vykonal ten istý pilot 1. novembra 1989. V súčasnosti je MiG-29K v službách indického a ruského námorníctva.

• MiG-29KU – cvičná verzia MiGu-29K s modifikovaným nosom, pridaním oddeleného kokpitu pre inštruktora dopredu a vzadu s normálnym kokpitom; zrušené (teoreticky možno obnovené).

• 9-01 – predprodukčný model.
• MiG-29AS – Slovenskom vylepšená verzia MiGu-29A (vylepšená avionika).
• MiG-29UBS – Slovenskom vylepšená verzia MiGu-29UB (vylepšená avionika).
• MiG-29B – dvojsedadlová verzia; detaily neznáme.
• MiG-29UBT – dvojsedadlová útočná (bojová) verzia pre špeciálne operácie.
• MiG-29N – exportná verzia pre Malajziu, podobná verzii MiG-29SD, ale optimalizovaná pre vzdušnú obranu, pridaný systém doplňovania paliva počas letu, vylepšené komunikačné vybavenie, navigačné systémy a motory.
• MiG-29UBN – dvojsedadlová exportná verzia pre Malajziu.
• MiG-29OVT – verzia s vektorovým ťahom (ľudia si ju často mýlia s MiGom-35 alebo MiGom-MFI (MiG- 1.42/1.44)).
• MiG-35 – vylepšený MiG-29M2, zameraná primárne na exportný trh (často mýlená s MiGom-29OVT alebo MiGom-MFI (MiG- 1.42/1.44)).

• Osádka: 1
• Dĺžka: 17,32 m
• Rozpätie: 11,36 m
• Výška: 4,73 m
• Plocha krídel: 38,1 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 10 900 kg
• Vzletová hmotnosť: 15 360 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 18 480 kg
• Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Klimov RD-33 s prídavným spaľovaním
  • Ťah bez prídavného spaľovania: 49,42 kN
  • Ťah s prídavným spaľovaním: 81,42 kN

• Maximálna rýchlosť: 2 445 km/h (vo veľkej výške)
• Dolet: 1 430 km
  • Preletový dolet: 2 100 km
• Dostup: 18 013 m
• Stúpavosť: 330 m/s
• Plošné zaťaženie: 442 kg/m²
• Ťah/Hmotnosť: 1,01

• 1× kanón GŠ-30-1 kalibru 30 mm so zásobou 150 striel
• až do 3 500 kg výzbroje – na troch závesníkoch pod každým krídlom možno umiestniť najrôznejšie varianty riadených striel vzduch-vzduch, napríklad: R-27, R-73, R-60MK, rovnako ako niekoľko laserom navádzaných rakiet vzduch-zem alebo konvenčných bômb. Verzie dodávané krajinám bývalej Varšavskej zmluvy boli prispôsobené niesť aj atómové zbrane.

1. ↑ http://www.mosr.sk - Základné informácie o modernizácii leteckej techniky OS SR
2. ↑ http://www.mosr.sk
3. ↑ http://www.sme.sk prístup 30.6.2008
4. ↑ http://theaviationist.com/2012/04/26/mig-29-crash/
5. ↑ World Air Forces 2016
6. ↑ MiG-29 SMT Fulcrum Multirole Fighter Aircraft, Russia
7. ↑ Новые МиГ-29СМТ(Р)
8. ↑ Syrian Mig-29 Fulcrum jets appear in the skies over Damascus during ground attack missions
9. ↑ Russia, Syria conduct joint air op
10. ↑ http://vpk.name/news/67829_minoboronyi_vengrii_ne_mozhet_prodat_spisannyie_istrebiteli_mig29.html

• časopis PKR, č. 4 a 5, ročník I (1991)
• Martinek, J, Šmýra, F., 1992, Mikojan MiG-29 a MiG-29 UB. Monografie. Plastic Kits Revue 5, 2, s. 28 – 35
• http://letectvo.tym.sk prístup 22.8.2008
• BAŠNÝ, Jiří a kol. Publikace Mig-29, 1. vyd. Praha: 4+ v.o.s., 1995. ISBN 80-900708-4-1
• Kolektív autorov. Encyklopédia lietadiel. Slovak Edition. Bratislava: Gemini, 1993. 432 s. ISBN 80-7161-056-9

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikojan-Gurevič MiG-29

• MiG-29 - Nové a najnovšie varianty (po česky)
• MiG-29 Fulcrum (po anglicky)
• Luftwaffe MiG-29 experience (po anglicky)
• MiG 29 na stránkach http://letectvo.tym.sk